Mercedes-Benz 190 E 2.5-16 Evolution II – Legendárny Super-Benz má Kristove roky a charizmu na rozdávanie

Okrem iných, na prejdenie vzdialenosti 50.000 kilometrov stačilo 201 hodín, 39 minút a 43 sekúnd s priemernou rýchlosťou 247,94 km/h. Inými slovami šestnásťventilový Baby-Benz so sériovým motorom jazdil viac ako 8 dní maximálnou rýchlosťou pri 6.000 otáčkach za minútu, upravená aerodynamika umožňovala dosahovať rýchlosť až 250 km/h. Sériový model mal spočiatku maximálnu rýchlosť 230 km/h, od septembra 1985 to bolo 225 km/h (s katalyzátorom 220 km/h) a z nuly na 100 km/h zrýchľoval za 7,5 sekundy, od septembra 1985 to bolo už 8,2 sekundy (s katalyzátorom 8,5 sekundy).

Do povedomia motoristickej verejnosti sa model 190 E 2.3-16 zapísal v roku 1984 v rámci otváracích pretekov na novom okruhu, 1984 Nürburgring Race of Champions vyhral 12. mája po 12 kolách vtedy ešte málo známy Ayrton Senna. Z dvadsiatich zúčastňujúcich sa pretekárov bolo deväť z nich majstrov sveta Formuly 1 (zo štrnástich v tom čase žijúcich), dvaja ďalší, Alain Prost a práve Ayrton Senna, sa stali majstrami neskôr.  

Pôvodný plán zúčastňovať sa s ostrou verziou modelu 190 E v súťažiach rely sa s príchodom pohonu všetkých kolies stal nerealizovateľný, ale od roku 1987 sa pretekov DTM (Deutsche Tourenwagen-Meisterschaft) zúčastňovali privátne tímy. V roku 1988 už jednotlivé tímy pretekali s podporou automobilky Mercedes-Benz na novom modeli 190 E 2.5-16 a Roland Asch sa na Mercedese stal vicemajstrom. Celkovým víťazom DTM v roku 1988 sa stal istý Klaus Ludwig na vozidle Ford Sierra Cosworth RS500.    

V roku 1988 predstavený model 190 E 2.5-16 s objemom zväčšeným na 2,5 litra mal výkon 143 kW (195 koní) a dosahoval podobné jazdné výkony ako predchodca. V roku 1989 automobilka Mercedes-Benz predstavila na autosalóne v Ženeve model 190 E 2.5-16 Evolution I s výkonom 143 kW (195 koní). Za príplatok 18.000,- DM bol k dispozícii PowerPack od AMG, ktorý vďaka vylepšeným vačkovým hriadeľom, škrtiacej klapke s väčším priemerom, lepšiemu zapaľovaniu a systému riadenia paliva, ako aj vylepšeným sacím a výfukovým systémom zvýšil výkon o 22 kW (30 koní). V porovnaní s predchodcom mal model Evolution I ešte výraznejší bodykit s väčšími spojlermi vpredu a vzadu a s rozšírenými blatníkmi. V roku 1989 sa však Mercedesu nepodarilo nadviazať na úspechy predchádzajúcej sezóny a tak už v marci 1990 bol predstavený model 190 E 2.5-16 Evolution II. Z oboch modelov Evolution sa vyrobilo 502 kusov, aby sa dodržali podmienky FIA pre homologáciu.

Mercedes-Benz 190 E 2.5-16 Evolution II dosahoval z krátkozdvihového motora (vŕtanie 97,3 mm, zdvih 82,8 mm) s objemom 2.463 cm³ výkon 173 kW (235 koní) pri 7.200 otáčkach za minútu a maximálna hodnota krútiaceho momentu 245 Nm bola k dispozícii od 5.000 do 6.000 otáčok za minútu. Červené pole otáčkomera začína až na hranici 7.700 otáčok za minútu, čo bolo okrem iného dosiahnuté redukciou hmotnosti ojníc, štyrom namiesto ôsmich protizávaží kľukového hriadeľa a prestavbe pohonu vačkového hriadeľa z duplexnej na jednoduchú valčekovú reťaz. S hmotnosťou pod 1.300 kilogramov dokázalo EVO II zrýchliť z nuly na 100 km/h za 7,1 sekundy a dosahovalo maximálnu rýchlosť 250 km/h.  

Najvýraznejšou zmenou oproti modelu Evolution I bola vylepšená aerodynamika s výrazne rozšírenými blatníkmi a obrovským zadným krídlom nastaviteľným v dvoch úrovniach. Na optimalizáciu stabilizačného prítlaku na zadnú nápravu mal spojler výsuvnú klapku na hornej priečke, spodná lišta spojlera vzadu sa dala polohovať a predný spojler bol nastaviteľný v dvoch stupňoch v pozdĺžnom smere. Aerodynamické úpravy zabezpečili dodatočný prítlak v porovnaní s modelom EVO I: Maximálny prítlak na zadnej náprave modelu EVO II bol až 57,1 kg, na prednej náprave to bolo až 21,2 kilogramu. EVO II bolo okrem iných úprav vybavené dodatočnými výstuhami karosérie a väčšími 17-palcovými kolesami.

Výrazný bodykit bol testovaný v aerodynamickom tuneli a popri zvýšenom prítlaku mal zlepšovať koeficient odporu vzduchu (0,29). Dobové anekdoty hovoria o tom, že šéf výskumu a vývoja BMW Wolfgang Reitzle vraj povedal: „Zákony aerodynamiky musia byť v Mníchove a Stuttgarte iné; ak toto zadné krídlo funguje, budeme musieť prepracovať náš aerodynamický tunel.“ V anekdote sa tvrdí, že spoločnosť BMW potom skutočne prepracovala svoj aerodynamický tunel...

Nech to bolo akokoľvek, pretekárske vozidlá vyvinuté z homologačného špeciálu EVO II splnili očakávania automobilky. Už v auguste 1990 vyhral Kurt Thiim prvý pretek a v sezóne skončil na celkovom treťom mieste. V roku 1991 sa Klaus Ludwig stal vicemajstrom a značka Mercedes-Benz získala prvý konštruktérsky titul. Rok 1992 priniesol absolútnu dominanciu modelu Evolution II, Mercedes-Benz obsadil prvé tri priečky šampionátu DTM (1. Klaus Ludwig, 2. Kut Thiim a 3. Bernd Schneider) a jeho autá vyhrali 16 z 24 pretekov a opäť získali pohár konštruktérov. V máji roku 1992 sa jedným z prvenstiev do siene slávy DTM zaradila aj prvá (a dodnes jediná) žena, Ellen Lohr vyhrala jeden z pretekov na Hockenheimringu v súboji s tímovým kolegom Keke Rosbergom.

Koniec osemdesiatych a začiatok deväťdesiatych rokov bol nesporne zlatou érou DTM, keď značky Audi, BMW, Ford, Mercedes-Benz a Alfa Romeo pretekali na rovnakej výkonnostnej úrovni. V roku 1989 získal titul DTM Roberto Ravaglia na BMW M3, v roku 1990 Hans Joachim Stuck na Audi V8 quattro DTM, v roku 1991 Frank Biela na Audi V8 quattro DTM Evo, v roku 1992 dominovali Mercedesy a v roku 1993 získal titul Nicola Larini na vozidle Alfa Romeo 155 V6 Ti. Mimochodom, model 155 V6 Ti je držiteľom historického rekordu 38 víťazstiev v DTM. V rokoch 1994 a 1995 opäť dominovala značka Mercedes-Benz, tentoraz už s modelom postaveným na základoch novej triedy C. V roku 1995 sa všetky tímy DTM paralelne zúčastňovali nového medzinárodného seriálu pretekov (International Touring Car Series) pod hlavičkou FIA, ktorý v roku 1996 ako International Touring Car Championship nahradil DTM. Víťazom ročníka 1996 sa stal Manuel Reuter na vozidle Opel Calibra V6 4x4, ale obrovské náklady spojené s vývojom vozidiel a vysoké poplatky pre FIA prinútili po sezóne 1996 Alfu Romeo a Opel ukončiť svoje pôsobenie v šampionáte, jedinou zúčastňujúcou značkou by zostal Mercedes-Benz. Rok 1996 bol teda posledným pre vozidlá DTM a nová séria DTM sa ako Deutsche Tourenwagen Masters vrátila až v roku 2000, ale to už je iný príbeh.   

Mercedes-Benz 190 E 2.5-16 Evolution II patrí k autám, ktoré nám aj v dnešnej dobe dokážu vyčarovať na tvári priam detský výraz nadšenia. Naše prvé osobné stretnutie bolo síce náhodné, ale nakoniec nás doviedlo až na miesto spolujazdca a môžeme vám sprostredkovať nielen krátke dojmy, ale aj parádne fotky od Andreja.

Vozidlo s poradovým číslom 191/500 (dva exempláre z celkovo vyrobených 502 kusov neboli na predaj), ktoré vidíte na našich fotografiách, je po dôkladnom servise a jeho vizuálny stav zodpovedá skromnému nájazdu menej ako stotisíc kilometrov. Najväčšou výzvou bola renovácia podvozka hydraulicky nastaviteľného v troch úrovniach, ale výsledok sa podaril a všetko je plne funkčné.

Dva dni po náhodnom stretnutí pred AR Cars Bratislava prichádzame do garáže majiteľa a pre krátkosť času fotíme EVO II priamo na mieste. Prvé naštartovanie v nás necháva hlboký akustický zážitok, vysokootáčkový štvorvalec má prekvapujúco hutný zvukový prejav a aj sériový výfuk s oválnou perforovanou koncovkou združujúcou dve potrubia znie parádne. Hoci malo EVO II už dva katalyzátory, emisné predpisy ešte v roku 1990 nestihli zabiť prirodzený zvuk športových motorov.   

Pred výjazdom na fotenie dynamických jazdných záberov sa k nám ešte pridáva Jakub na BMW E34 M5 a hoci k Mercedesu by sa viac hodil jeho priamy konkurent BMW E30 M3, myslím, že spoločné jazdné fotky dvoch supersedanov z Nemecka sú pekným výsledkom ďalšej náhody.

Po otvorení pravých predných dverí sa otvára takmer zabudnutý svet funkčnej mechanickej krásy. Útle a ľahké dvere vydávajú pri zatváraní nádherný kovový zvuk, striedma palubná doska je nalepená pod čelné sklo a uvoľňuje dostatok priestoru pre nohy. Čierne športové sedadlá majú výrazné bočné vedenie, ale napriek tomu sú mimoriadne pohodlné a kožené čalúnenie je vo vynikajúcom stave. Mám však pocit, že by som potreboval o číslo, až dve väčšiu veľkosť sedadla... Rovnako vzadu je dvojica sedadiel s výrazným tvarovaním a luxusná lakťová opierka.

Hoci ide o homologačný špeciál, v duchu najlepších tradícií Mercedesu nechýba na palube všetok luxus dostupný v dobe jeho vzniku: klimatizácia, vyhrievanie sedadiel, elektrické ovládanie okien, elektrické strešné okno... Elektricky ovládané sedadlá majú svoje ovládače na dverách presne tam, kde sme zvyknutí z moderných Mercedesov, ich mechanický chod má však čaro, ktoré už dnešné dotykové ovládanie nevie poskytnúť.     

Päťstupňová mechanická prevodovka má tzv. „dog leg“ usporiadanie, jednotka sa radí k sebe a dozadu, čo umožňuje umiestnenie prevodov 2, 3 a 4, 5 do jednej roviny v rámci H kulisy radenia. Veľký volant obsluhuje typicky mercedesové riadenie, teda, ehm... povedzme, že to nie je ideálne. Tentoraz sa však už nehráme na to, že EVO II je precízny jazdecký nástroj, z ktorého je potrebné vydolovať posledné desatinky sekundy.

Obrovským zážitkom je aj obyčajná jazda v bežnej bratislavskej premávke, podvozok je príjemne poddajný aj na sedemnástkach, nie je to žiadny kostitras. Na diaľnici sa motor poriadne napije zo sedemdesiat litrovej nádrže. Zvuková kulisa a samotný pocit z miesta spolujazdca sú pre mňa zážitkom, na ktorý budem veľmi rád spomínať.

Fotky máme vybavené, červená M5 pokračuje v ceste domov a my sa vraciame naspäť do garáže. Ešte predtým sa však menia posádky, Amy a Andrej sadajú do modročierneho Mercedesu (blau-schwarz metallic je názov originálnej farby) a ja sa musím premiestniť za volant nášho „kamera“ auta. Pohľad na EVO II vzďaľujúce sa na horizonte za famóznej zvukovej kulisy je však takmer rovnakým zážitkom ako samotná jazda.

Mercedes-Benz 190 E 2.5-16 Evolution II je jedným z áut, ktoré majú jasný zberateľský status. V terajšej zbierke sa nachádza už jedenásť rokov, ale majiteľ usúdil, že je čas posunúť sa ďalej. Vymazlené EVO II s poradovým číslom 191/500 je aktuálne na predaj za sumu 269.900,- EUR.    

Autor: Miro Vilím, Foto: Andrej Šuhaj, Zdroj: Mercedes-Benz, Wikipedia

PS: Všetky tri ostré sedany 190 E na jednej fotke z roku 1990: Mercedes-Benz 190 E 2.5-16 Evolution II (vpredu), 190 E 2.5-16 Evolution (uprostred) a Mercedes-Benz 190 E 2.3-16 (vzadu).