Tretia generácia stredne veľkého prémiového SUV od Audi má ambíciu nadviazať na predajné úspechy prvých dvoch. Hneď od začiatku predaja je k dispozícii aj vrcholná verzia SQ5, ktorá si ponechala vidlicový šesťvalec, no naftu zamenila za benzín.
Benzínový šesťvalec, s výkonom 260 kW (354 koní) a 470 Nm, ponúkala už prvá generácia SQ5, táto verzia však nebola dostupná pre trhy Európskej únie. Naftový šesťvalec však mal podobný výkon, spočiatku 230 kW (313 koní) a 650 Nm, neskôr v podobe modelov SQ5 TDI competition to bolo 240 kW (326 koní) a 650 Nm, v prípade SQ5 TDI plus dokonca 250 kW (340 koní) a 700 Nm. Paradoxne, naftové motorizácie mali lepšie zrýchlenie z nuly na 100 km/h ako benzínová verzia.
V druhej generácii SQ5 sa spočiatku objavil aj benzínový šesťvalec 3,0 TFSI (EA839), no pre Európu bol dostupný len do marca 2018. Po určitej prestávke sa opäť začala SQ5 predávať v Európe s motorom TDI (EA897 evo2) s výkonom 255 kW (347 koní) pri 3.850 ot/min., maximum krútiaceho momentu 700 Nm bolo dostupné od 2.500 do 3.100 otáčok za minútu.
V rámci faceliftu druhej generácie dostal model SQ5 nielen súrodenca v podobe modelu SQ5 Sportback, ale aj novú verziu naftového šesťvalca (EA897 evo3). Nepatrne nižší výkon 251 kW (341 koní) kompenzoval širší rozsah otáčok, v ktorom bol dosahovaný (3.800 až 3.950 ot/min.), podobne to platilo pre maximum krútiaceho momentu: 700 Nm bolo dostupných od 1.750 do 3.250 otáčok za minútu.

Tretia generácia modelu Audi SQ5 bola predstavená s novým motorom EA897 evo4, ktorý disponuje technológiou mhev plus. Maximálny výkon nového motora je 270 kW (367 koní) v rozsahu od 5.500 – 6.300 ot/min. a maximálna hodnota krútiaceho momentu 550 Nm je k dispozícii od 1.700 do 4.000 otáčok za minútu.

Aktuálna generácia SQ5 je najrýchlejšou zo všetkých, zrýchlenie z nuly na 100 km/h trvá len 4,5 sekundy (naftový predchodca 5,1 s), maximálna rýchlosť je už tradične elektronicky limitovaná na hodnotu 250 km/h.

Pre kategóriu SUV som zástancom naftových motorov, no nový benzínový šesťvalec má pochopiteľne krajší zvukový prejav a dostatok sily, hoci mu chýba mamutí krútiaci moment naftového trojlitra.

Príjemným prekvapením bola spotreba, počas nášho testu sme dosiahli celkový priemer 9,6 litra na 100 kilometrov. Oproti rovnako výkonnému Audi S5 je to len nepatrne viac (+ 0,4 litra) a pre perspektívu, ide o podobnú (dokonca o 0,5 litra nižšiu) spotrebu, akú sme mali s dvojlitrovým motorom TSI s výkonom 265 koní v menšom SUV Terramar VZ.

Automobilka udáva priemernú spotrebu v rozsahu od 8,8 po 8,1 litra na 100 kilometrov a to je v prípade dlhodobého používania možná realita. V rámci testu sa nám podarilo dosahovať pri pokojnom štýle jazdy priemernú spotrebu na úrovni 8,8 litra / 100 km.

Ak si kupujete benzínový šesťvalec, spotreba paliva zrejme nebude tým rozhodujúcim faktorom pre kúpu. Rovnako ako model S5 je aj SQ5 postavená na platforme PPC (Premium Platform Combustion), čo okrem iného znamená, že stály pohon všetkých kolies nahradil systém quattro ultra, ktorý pri čiastočnom zaťažení, resp. v rámci špecifických jazdných profilov (efficiency), odpája pohon zadnej nápravy, osemstupňový automat s meničom nahradila sedem stupňová dvoj-spojková prevodovka. Tá síce radí rýchlejšie, no chýba jej kultivovanosť klasického automatu.

Napriek chýbajúcemu športovému diferenciálu vzadu sú jazdné vlastnosti neutrálne, no na rozdiel od spomínanej S5 sa pri dynamickej jazde celkom nedostavuje ten uspokojujúci pocit preferencie zadnej nápravy. V prípade SUV to však nepovažujem za nedostatok, o to viac, že príplatkový vzduchový podvozok poskytuje výborný komfort aj na 21 palcových kolesách.

Audi SQ5 síce skutočne zdieľa techniku s modelom S5, no v niektorých podstatných detailoch dokáže prekvapiť. Namiesto elektronicky ovládaných kľučiek v modeloch A5, A6 a A6 e-tron má Audi Q5/SQ5 klasické kľučky. Zdanlivo ide o detail, ktorý však pri každodennej rutine poteší svojou používateľskou prívetivosťou.

Jediným slabším miestom podareného celku tak zostáva interiér, ktorý kvalitou, použitými riešeniami a materiálmi jednoducho zaostáva za tým, čo sme u Audi považovali za štandard. Najviac smutno nám je za dokonalým panelom ovládania klimatizácie predchodcu. Dotykové ovládanie na obrazovke multimediálneho systému nikdy nebude také upokojujúce ako fyzické otočné ovládače s klasickým akustickým prejavom kvality. Aby sme boli féroví, podobná kritika platí aj pre BMW X3, kde je kvalita interiéru ešte na nižšej úrovni ako v prípade Audi...



Priestorová ponuka je na danú triedu SUV veľkorysá a SQ5 prekvapujúco ponúka viac miesta ako o čosi väčšie Audi S5 Avant. Audi SQ5 meria na dĺžku 4.717 mm (S5 Avant 4.829 mm), na šírku bez spätných zrkadiel 1.900 mm (S5 Avant 1.860 mm), na výšku minimálna 1.625 mm (S5 Avant minimálne 1.424 mm). Audi S5 Avant má aj dlhší rázvor (2.897 mm) ako Audi SQ5 (2.823 mm).

Audi SQ5 disponuje základným objemom batožinového priestoru 475 litrov (S5 Avant 448 litrov), po sklopení operadiel zadných sedadiel je to 1.446 litrov (S5 Avant 1.396 litrov).

Porovnaním vonkajších rozmerov SQ5 a S5 Avant tak môžeme dospieť k nepopulárnemu záveru, že toto konkrétne stredne veľké SUV sa do mesta hodí lepšie ako sesterský kombík strednej triedy postavený na rovnakej platforme.

Audi SQ5 začína s cenou na sume 82.320,- EUR, čo je len o 1.630,- EUR viac ako v prípade modelu Audi S5 Avant. Pochopiteľne počítajte s tým, že na dorovnanie kvalít podvozkov budete pre SQ5 potrebovať príplatkové adaptívne vzduchové odpruženie, čo cenový rozdiel ešte zvýrazní.

A ktoré by sme si vybrali my v redakcii? Hlasovanie dopadlo nerozhodne, Amy po teste Audi S5 favorizuje S5 Avant, ja by som si na moje vlastné prekvapenie asi vybral SQ5... Ale Audi, prosím, s tými interiérmi sa do budúcnosti potrebujete vrátiť o krok späť. Aktuálna generácia modelov postavených na platforme PPC a PPE jednoducho nezodpovedá očakávaniam zákazníkov.

Na druhú stranu však musíme nové PPC a PPE autá pochváliť za vynikajúce podvozky, ktoré poskytujú komfort porovnateľný s vozidlami značky Mercedes-Benz a dynamiku áut od BMW. Navyše vnímaná robustnosť je snáď prísľubom dlhotrvajúcej kvality a trvanlivosti.
Autor: Miro Vilím, Foto: Jakub Čajko









































